Aktuálna poviedka:
Názov: Odpovede | Autor: Jozef Olšovský
Kapitola: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8




Kapitola 3

Zasadačka bola takmer úplne pripravená. Suzan sa ešte raz rozhliadla po miestnosti a spokojne si sama prikývla. Zostávalo už len doniesť dva krčahy na vodu a položiť ich do stredu stola. Rýchlo sa pozrela na hodinky aby sa uistila, že je stále dosť času a pre istotu predsa len rýchlejšou chôdzou vyšla smerom do kuchynky. Dnes bude velký deň. “Sú už tu ?” David stál pred zasadačkou a pozeral cez sklo na misy s chlebíčkami. “Idú po schodoch hore.. teda.. ide.” ozvala sa Suzan a ladným krokom prešla okolo neho. Zatlačila na dvere a vošla dnu. “Káva bude za chvíľku.” Zacítil jej vlasy s vôňou ktorú miloval. “Crrrrrn”. David sa otočil a zbadal nízkeho chlapíka za sklenenými dverami. Podišiel bližšie a otvoril. “Dobrý deň. Josh Nowak, NASA.” David vystrel ruku. “Tak čo pán profesor, prišli mimozemštania ?” Nízkemu chlapíkovy zažiarili oči a silno stisol vystretú ruku. “Som doktor, nie profesor.” “No to máte jedno.” Vošiel do zasadačky akoby bol doma. David vošiel za ním a zavrel dvere. Nízky chlapík obsadil stoličku rovno pred chlebíkmi a začal sa nacpávať. “Vítam vás u nás pán Nowak”, David skúsil najpríjemnsjší tón aký vedel. Napriek tomu že tento chlapík z NASA pôsobil ako nadurený moriak, nemohol si ho rozhnevať a tak zaťal zuby. Odkedy zomrel v roku 2018 Paul Allen, ktorý financoval výstavbu aj prevádzkovanie teleskopov umiestnených v Kalifornii, boli v SETI nervózni ohľadom ich ďalšieho financovania. Vtedy však ako na zavolanie ponúkla NASA časť svojho rozpočtu a zaviazala sa ďalej financovať prevádzku teleskopov v Hat Creek severovýchodne od San Francisca. ”Viete..” Josh hltal chlebíčky akoby nejedol niekoľko dní. “..ustanovili ma síce manažérom projektu kalifornských teleskopov iba pred pár mesiacmi, ale stále mi nejde do hlavy, či to čo tu robíte má naozaj nejaký zmysel. Zo všetkým rešpektom.” Kútik jeho úst vytlačil rozžuvanú uhorku a tá sa vydala na cestu po stekajúcej majonéze. David si zakašlal. “Naša organizácia je vám za to samozrejme nesmierne vďačná. Že to prevezme samotná NASA bolo pre nás prekvapením a aj veľká česť.” Odrecitoval naučené poďakovanie. Nízky Josh sa pousmial a konečne zdvihol zrak od chlebíčkov. “No, sme predsa NASA.. a ak nás nás niečo určite zaujíma, tak je to vesmír.” odpovedal a na jeho tváry sa rozžiaril úsmev. “Tak pán doktor, čomu teda vďačím za vaše pozvanie. Verím, že to stojí za tú 5 hodinovú cestu.” David podišiel bližšie k bielej tabuli, ktorá bola v rohu zasadačky a zobral čiernu fixu. “Pred takmer 24 hodinami sme zaznamenali niečo nanajvýš nezvyčajné. Náš teleskop zachytil na frekvečnom pásme 1420 Mhz nenáhodné čísla.” “Čo myslíte tým nenáhodné” “No.. išlo o prvočísla”. David začal fixkou písať na tabulu “7, 11, 13, 17..” “‘Áno, viem čo sú prvočísla.” prerušil ho Josh. “V poriadku. Takže, trvalo to niekoľko minút a potom to ustalo. Domnievame sa, že to spôsobila rotácie zeme a odklon teleskopu od vysielania.” “Viete naisto, že ste nezachytili len nejaké testovancie vysielanie zo satelitov, ktoré krúžia okolo zeme ?” David sa zháčil. Ten človek zrejme naozaj toho veľa o tom ako technológie SETI fungujú nevie. Koho mu to tá NASA do pekla poslala.. “Sme si tým istí. Naše systémy su naprogramované tak, aby vyhodnocovali obeh všetkých satelitov a vylúčili možnosť falošnej detekcie.” Josh sa viac oprel do sedačky a bolo zjavné, že ho to začína zaujímať. “Tak odkiaľ to teda prichádzalo?” David nakreslil na tabuli malý kruh a od neho dlhú čiaru skoro až na druhý koniec. Na konci nakreslil druhý kruh. “Ide o súhvezdie Lyry. Konkrétne z miest kde sa nachádza planéta Kepler 442b. Tento kruh je Zem a ten druhý je Kepler.. no a tá vzdialenosť..”, David ukázal na čiaru medzi nimi, “..je približne 1206 svetelných rokov.” Josh zaklipkal očami. “Chcete povedať, že ten signál k nám letel vyše 1200 rokov ?” “Áno.” Nastalo krátke ticho. “Povedzte mi pán doktor.” Josh sa narovnal na stoličke a položil obe ruky na stôl. “Čo tým chcete vlastne povedať ?” David nechápavo zmraštil čelo, ale než stačil niečo odpovedať Josh pokračoval. “V čase keď tu na Zemi vládol temný stredovek, akási vyspelá civilizácia vyslala do vesmíru signál, ktorý mal prípadnej inej civilizácii pobedať, že nie sú sami ? Aj keď tušili, že to zrejme poletí stovky a tisíce rokov, kým bude aspoň teoretická šanca, že to niekto zachytí ? A dokonca aj pochopí ?” “Vyzerá to tak pane.” “Ale aký to má zmysel ? Veď za takú dobu tá civilizácia musela prejsť neuveritelným pokrokom a zrejme už aj zabudli, že nejaký signál vyslali. Pravdepodobne už ani neexistujú. Na prípadnú odpoveď by museli čakať rovnako stovky a tisíce rokov. To nedáva zmysel.” David sa prvý krát pousmial. “No, ale my robíme presne to isté.” Josh sa zháčil. “Vy to robíte. My nie.” Znovu sa oprel do sedačky. “Len niekto u nás sa odhodlal vám to financovať..” David mal pocit, že vybuchne. Práve oznámil, že sme s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamenali kontakt s mimozemskou inteligentnou civilizáciou a človek z kozmickej agentúry, ktorý by mal prvý skákať radosťou, tu sedí ako ofučaná arogantná knedľa bez štipku nadšenia. “Dám vám otázku.” ozval sa znovu Josh. “Teraz čisto technicky, aby som to pochopil. Vravíte, že ste zachytili ten signál na frekvencii 1400 či tak nejak..” “1420 Mhz” “Ok, 1420. Je táto frekvencii niečim zváštna ? Prečo počúvame na nej ? A prečo by nejaká civilizácia so svojou vlastnou kultúrou a vlastným, možno úplne odlišným vedeckým vývojom vysielala na frekvencii ktorú si tu my naladíme ?” Joshova ruka automaticky siahla na ďalší chlebíček. “V podstate máte pravdu. My nemôžeme vedieť na ktorej frekvencii kto bude vysielať. A práve preto priebežne počúvame frekvenčné pásmo od 1000 do 15 000 Mhz. My dokonca ani nie vždy vieme, ako si vysielanie na tých frekvenciách vysvetliť.” Josh namieril zamračený pohľad na Davida. “Občas dostaneme na niektorej z frekvencii signál. Doslova nám vyletí na malý okamžik signál o obrovskej sile a hneď stíchne. V tej chvíli sa okamžite zapne automatický program ktorý začne na okolitých teleskopoch skenovať všetky vedľajšie frekvencie. Viete, my nemôžeme dokonca ani dostať signál v podobe čísiel, či písmen. Jediné čo môžeme dostať sú len signály o rôznej sile na rôznych frekvenciách.” “Ale.. vraveli ste, že ste dostali prvočísla..” “Áno, a to sme aj dostali. Robíme totiž presne to, čo predpokladáme, že by robili aj ostatné civilizácie vo vesmíre, ktorým sme tak isto poslali rôzne správy.” David nechal stáť vo vzduchu niekoľko-sekundové ticho. “Jediné čo môžeme robiť a aspoň trochu pripomína komunikáciu je, že vysielame rovnako silný signál postupne vždy na inej frekvencii. V našom prípade sme podla záznamov zachytili na frekvencii 1420 Mhz prvý výrazný signál. V tom momente sme začali automaticky sledovať všetky okolité frekvencie z toho istého miesta vo vesmíre. Behom asi sekundy sme zaznamenali druhý rovnako silný signál na frekvencii 1440. O ďalšiu sekundu zase silný výboj signálu na 1480 Mhz.” Bolo vidno ako Joshovi šrotuje mozog ale pohľad prezrádzal bezradnosť. David podišiel k tabuli, zmazal dve planéty spojené čiarou a začal kresliť nanovo. “Takže 1420, 1440, 1480, potom 1520 a tak ďalej”, dokreslil tri bodky. Čísla podčiarkol a pod nimi začal písať. “1, 3, 7, 11…” Otočil sa na Josha. “Medzi frekvenciami na ktorých sa začal objavovať v sekundových intervaloch signál boli presne také vzialenosti aby nám to udávalo rozdieli medzi prvočíslami od 1.” Josh vytriešťal oči na tabulu a pootvorené ústa nevedeli čo sa skôr spýtať. “Ale ako.. ako ste niečo také mohli vôbec vyčítať a pochopiť z tej spleti signálov a frekvencií ?” David sa potešil. Konečne definitívne spadla aj posledná štipka arogancie z tváre chlapíka z NASA. “Na počítačoch nám beží mnoho programov, ktorý sa vrámci predefinovaných matematických vzorov snažia analyzovať a hladať v signáloch niečo, čo má akúkoľvek logiku. No a prvočísla sú jedna z prvých vecí čo sa sleduje. Tie len tak v prírode totiž nevznikajú. Tie sú jasným znakom vyspelej civilizácie..” David skončil a sledoval Josha. Po čele mu stekala už tretia kvapka potu. Bolo toho asi na neho už veľa. “A ešte aby som nezabudol.”, dodal David. “Civilizácia, ktorá nám ten signál poslala vedela presne čo robí. A tak isto vedela, že na druhom konci to budú schopní pochopiť len rovnako vyspelé tvory.” Položil fixku na stôl. “Frekvencia 1420, ktorú použili ako prvú na začiatok vysielania, je totiž zároveň frekvencia elektromagnetického žiarenia vodíku. Prvého chemického prvku ktorý vznikol po Veľkom tresku..”



< >