Aktuálna poviedka:
Názov: Odpovede | Autor: Jozef Olšovský
Kapitola: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8




Kapitola 6

Veci nabrali rýchly spád. Kým všetci traja dorazili do NASA a pripojili sa k tímu vyčlenenému na sledovanie vysielania z Kepleru 442b, programátorský tím nastavil hlavný prijímač na sledovanie frekvencie, na ktorej bola zachytená správa v morzeovke. Záložný vysielač dostal medzitým príkaz skenovať postupne všetky dostupné rádiové frekvencie a zaznamenávať čokoľvek podozrivé. David s Michaelom v košeliach polospotených od vzrušenia behali medzi obrazovkami počítačov a sledovali všetky výstupy. Josh medzitým za veľkým skleneným oknom diskutoval o niečom s riaditeľom oddelenia komunikácii. “Stále len tá jedna správa ?” Už asi tretí krát za poslednú pol hodinu sa spýtal David guľatého chlapíka sediaceho za hlavným terminálom. “Áno. Nič viac.” Na obrazovke svietil morzeový kód a pod ním preklad “Ahoj civilizácia na planéte ktorú voláte Zem.” “Vyzerá to zatiaľ na slučku, ktorá proste ide stále dokola.” “Ok..” zamyslene odpovedal David a odpil si z kávy v papierovom poháriku. Michael si medzitým prisadol k ďalšiemu terminálu, ktorý obshluhovala sympatická tmavovláska. Obaja o niečom vzrušene diskutovali. David sa vystrel a pobral za nimi. “Niečo zaujímavé ?” Michael otočil hlavou. “Prešli sme zatiaľ asi tretinu frekvencií. Okrem tých s prvočíslami a morzeovkou nič, len šum.” David si pritahol stoličku a prisadol si k ním. “Je tam ešte veľa frekvencií, niečo tam musíme najsť.” Na obrazovke sa v ľavej hornej časti postupne menilo číslo frekvencie a na pravej strane bol znázornený spektogram signálu. Šum. Nič viac. “Viete o tom, že ten Kepler 442b je potencionálne obývateľná planéta ?” ozvala sa Jane a zobrala do rúk papier s nejakými údajmi. “Objavili sme ju len v roku 2015 a podľa toho čo vieme, je veľkosťou veľmi podobná Zemi. Obieha okolo svojho slnka približne 112 dní, takže prípadní mimozemšťania tam oslavujú narodeniný tri krát častejšie ako my.”, pousmiala sa a ukázala krásne biele zuby. “Podľa všetkého ide o planétu kamenného typu, teda ako naša Zem. Má síce slnko, ktoré vyžaruje o niečo menej tepla ako naše, zato sa pohybuje v jeho menšej vzdialenosti. Predpokladáme, že planéta tak dostáva približne 70% slnečného žiarenia v porovnaní s nami a môže tam teda byť aj voda v tekutom stave.” “Plne obývateľná planéta.” Zasnil sa David. “Takmer dokonalá.” Pridala sa Jane. Na spektrograme z ničoho nič vyskočil signál a počítač vydal upozorňovací zvuk. Všetci traja okamžite otočili zrak na obrazovku. Vlny signálu sa menili a jazdili zhora nadol. Raz menej, potom viac, ale neprestajne. “To vyzerá..”, Jane sa to až bála vysloviť. “Na audio signál”, dopovedal za ňu Michael. Jane klikla na ikonku reproduktoru pod spektrogramom a ten zozelenel. Z reproduktorov sa okamžite ozval príjemný ženský hlas. “..a počkajte na odpoveď, ktorá bude trvať približne 10 hodín vašeho času. Všetko vám postupne vysvetlíme. Vaši ďaleký vesmírni susedia.” Nastalo sekundové ticho a správa začala odznovu. “Obyvatelia planéty ktorú voláte Zem. Toto je frekvencia na ktorej môžeme komunikovať obojstranne pomocou hlasu. Prosím odpovedzte ak ste zachytili tento signál a počkajte na odpoveď, ktorá bude trvať približne 10 hodín vašeho času. Všetko vám postupne vysvetlíme. Vaši ďaleký vesmírni susedia.”



< >